Napíšte nám svoje podnety a pripomienky na obec@nizna.sk   

Územný plán obce

Štúdia zastavanosti
„Pod Vŕškom"

Verejné prerokovanie k stavbe

Tipy na voľný čas


Anglická verzia  united_kingdom.gif, 19kB

Streda 9. 08. 2017
Meniny má Ľubomíra

Počet návštev:

Informácie SHMÚ

shmu.png, 3,6kB

Meteorologické výstrahy

Pozývame Vás

  PD2017
PMD
Pltcas2017
CoKdeJe
obaly
babyburza

Vyhľadávanie

Google

kamery

Písali o nás...

orava-sme.jpg, 1,8kB

Inzeráty

 
CBA
tempo
CableConnect
pohrebne
kominar-

Kontakt v QR kóde

qr_code-Nizna.png, 57kB
čo je QR kód - čítačka

Flóra a fauna

Poloha a rozloha obce

ZD04 Zemianska Dedina leží vo výške 617 m. n. m, približne na 49° severnej zemepisnej šírky a 37° východnej zemepisnej dĺžky. Leží v doline potoka Hldočín, severne od vrchu Ostražica. Cesta z dediny vedie západovýchodným smerom súbežne s potokom Hldočín a spája sa s hlavnou cestou Kraľovany - Trstená. Severne od obce sa vypína vrch Javorový, západné pohorie Oravskej Magury. Juhozápadne, sa nachádza vrch Lučivný, južne sa vypína vrch Ostražica. V jej úpätí je poľný chodník, ktorý slúži ako peší prechod do susednej obce Nižná, ktorý ľudia využívajú dodnes. V týchto miestach je aj poľná cesta, ktorá slúži najmä poľnohospodárom. Nad dedinou sa pri chodníku nachádza kostolík zasvätený sv. Anne. Povyše pri chodníku je postavený kríž.
Orná pôda, podľa údajov z druhej polovice 20. storočia, má výmeru 250,910ha, lúky 146,386 ha, záhrady 4,732 ha, pastviny 9,983 ha, lesy 165,798 ha, neplodná zem 13,832 ha, spolu 591,644 ha. Na dolnom konci dediny, na ľavej strane cesty, je cintorín. Medzi dedinou a cintorínom stála drevená budova „Kasobrocektor“, v ktorej sa vyberali dane od občanov. Juhozápadne od dediny, za potokom Hldočín sa nachádzal starý evanjelický cintorín, dnes už označený len kamenným krížom v jeho strede. V súčasnosti je toto miesto starého cintorína zarastené krovím a stromami.

Štruktúra lesných porastov a ich bohatstvá

ZD05 Na prvom mieste okolie Zemianskej Dediny vytvárajú lesné porasty, ktoré v chotári tvoria asi tretinu celkovej výmery. Tunajšie lesy z veľkej časti tvoria monokultúry smreka. V posledných desaťročiach sa rozšírila aj jedľa. Popri ihličnatých stromoch sa niekde objaví aj bukový porast. Z ďalších ihličnanov tu rastie borovica - sosna a niekde aj smrekovec opadavý (červený smrek). Na okraji lesov a zvlášť na niektorých trávnatých porastoch sa pomerne hojne vyskytuje borievka obyčajná. Smrekové porasty sa nadmerne zväčšili najmä v posledných desaťročiach. Ide o náletové vysievanie na dnes už nevyužívané lúky a pastviny. Pekné a pomerne husté lesy v chotári sú po pravom brehu potoka Ráztoka, menej kvalitné a riedke zasa na opačnej strane tohto potoka.
Okrem ihličnatých stromov tu rastú rôzne druhy listnatých stromov a krov. Na vlhkých miestach je dosť rozšírená jelša lepkavá, ktorá tvorí porasty zvlášť okolo potokov a močiarov. Pomerne dosť sa tu vyskytuje aj vŕba - rakyta. Veľmi zriedka tu nájdeme brezu bradavičnatú. V redších lesných porastoch sa darí rôznym druhom krovín. Je to najmä lieska, hloh, baza a tŕne. Na vlhkých miestach a okolo potokov sa vo väčšom množstve vyskytuje vrbina. 
ZD06 Podhorská oblasť Oravskej Magury a tým aj chotár Zemianskej Dediny bol známy aj hojným výskytom húb, zvlášť hríbov - dubákov. Niektoré roky boli na úrodu húb mimoriadne bohaté. Zaujímavá je zápisnica v obecnej kronike, kde sa uvádza, že obec dáva do prenájmu úrodu hríbov v chotári, a to Vladimírovi Havrlantovi z Nižnej za 200 Kč na rok 1932. Obyvatelia Zemianskej Dediny si u dotyčného vyzdvihli za 10 Kč lístok a za nazbierané hríby dostali vtedy platnú cenu. Iná zápisnica z 29. júna 1935 hovorí tiež o zbere húb. Z jej obsahu je zrejmé, že kto chcel zbierať huby na predaj, musel si na obecnom úrade kúpiť lístok za 20 Kč, ináč mu hrozila pokuta, ak sa zistilo, že huby predával a povolenie nemal. Pre vlastnú domácnosť  však mohol  zbierať bez povolenia.
V slnečných miestach rúbanísk sa darí aj malinám. Malinové porasty tvoria s černicovými celé plochy. Ide hlavne o hory, ktoré boli vyrúbané a výsadba tam nebola hneď prevedená. Husté malinčie a ťahavé, drsné černicové porasty prekážajú vo vývine mladému lesnému porastu.
Vo vyšších polohách chotára sa nachádzajú porasty čučoriedok. Ak májové mrazy nezničia zárodky plodov, letný zber čučoriedok popod Maguru býva dobrou príležitosťou pre občanov z dediny i okolia nazbierať si chutné plody, väčšinou len pre vlastnú domácnosť.
Okrem bohatých porastov čučoriedok sa zriedkavejšie objavujú na horských lúkach aj brusnice a na medziach či okrajoch lesa sa darí jahode lesnej.
ZD07 V pásme lesov a v ich porastoch možno nájsť typické lesné druhy rastlín ako je veternica lesná, durman obyčajný a vyskytuje sa aj kyslička obyčajná, ktorá sa medzi ľuďmi uvádza pod názvom „zajačia ďatelinka“.
Vo vyšších polohách sa nájdu rôzne druhy papradí, plavúňov a v mokrých miestach machy i známa nezábudka močiarna. V močariskách rastie vysoká pálka, ktorú si návštevníci prírody s obľubou nosia domov a po správnom vysušení im potom slúži ako dekoračná rastlina.
Veľa ľudí, domácich, aj z okolia, využíva potulky chotárom v lete ku zberu rôznych liečivých rastlín, samozrejme nie na predaj, ale iba pre svoju spotrebu. Z rozkvitnutých lúk si domov nosia najmä materinu dúšku, ľubovník bodkovaný - ľudovo „trezalka“, repík lekársky, zemežlč, pastiersku kapsičku, čakanku a pamajorán obyčajný s ľudovým názvom „dobrá myseľ“. V okolí dediny i v záhradách rastie alchemilka žltozelená, čakanka obyčajná, kostihoj, kvet lipy, mäta, medovka, nechtík lekársky, podbeľ liečivý, praslička roľná, púpava lekárska, rebríček - myší chvost, skorocel, šalvia a zvlášť využívaná a rozšírená pŕhľava - žihľava, z jej mladých listov si ľudia varia čaj. Blízko dediny sa vyskytuje aj vzácna lokalita vachty trojlistej, ktorá je medzi ohrozenými druhmi a je dosť vyhľadávanou liečivou rastlinou pre jej liečivé účinky.  

Poľnohospodárstvo - najväčšie využitie pôdy

ZD09 Na ornej pôde naši predkovia medzi prvými plodinami pestovali obilniny. Na chudobnej oravskej pôde to bol najmä jačmeň na múku, ale aj ovos. Zemiaky sa na Orave začínajú pestovať od roku 1776, na sklonku vlády Márie Terézie. 
Naši predkovia sa zaujímali aj o pestovanie ovocných stromov. Už v 18. storočí na severe od dediny sa nachádzal ovocný sad a pri potoku Hldočín bola  zriadená štepnica, kde sa štepili a z nej vysádzali ovocné stromy.
Aj keď pestovanie obilnín, zemiakov či kapusty tvorilo najväčšiu časť poľnohospodárskych prác cez rok, predsa musíme spomenúť, že aj prácam so senom ľudia venovali veľkú pozornosť a museli pri nich vynaložiť veľkú námahu. 
Dedinský človek pestoval aj ľan, a to najmä preto, aby mal z neho plátno. Práca s pestovaním ľanu a jeho spracovaním je opísaná na inom mieste knihy.

Zverina a vtáctvo

Lesy, mládniky i húštiny v okolí poskytovali vždy dostatok priestoru na voľný pohyb divej zverine. Stále tu  žijú jelene, jelenice - lane, srnčia zver, zajace, ale aj ich biologickí nepriatelia. V zápise obecnej kroniky z roku 1954 sa spomínajú rysy, ktoré roztrhali dve ovce. Podobne sa tieto dravce spomínajú aj v roku 1959, kedy sa uvádza aj výskyt medveďa hnedého. Občas na poliach narobili škody aj diviaky. V rokoch 1970 - 1971 veľmi vzrástol počet líšok, ktoré boli postrachom poľných zajacov. Bola stanovená odmena za odstrel jednej líšky vo výške 100 Kčs. V roku 1971 ich miestni poľovníci odstrelili 33 kusov.
V blízkosti hospodárskych budov, ba až v samotných objektoch od nepamäti robia škody, okrem líšok, aj kuny a tchory. V lesoch sa stretneme občas aj s veveričkou, na poliach i v záhradách si svoje živobytie zas hľadajú myši, hraboše a krty.
V potokoch obce sa v minulosti vyskytovali aj pstruhy a raky. Na sklonku 20. storočia boli však už viac menej vzácnosťou. V istých miestach potoka okolo dediny žije i vydra riečna.
Zo známych  druhov vtáctva je tu rozšírený škovránok poľný, ktorého ľudia poznajú ako spevavca od skorej jari až po koniec leta. Začiatkom apríla sa v okolí obyčajne zjavuje v dedine trasochvost, ktorý svojím príletom naznačuje blížiacu sa jar. V priebehu mája sa z teplých krajov vracajú lastovičky. Pod strechami domov si robia hniezda z blata aj belorítky, ktoré sa do jesene rozmnožia o 1 - 2 hniezdenia na pekný kŕdeľ. V auguste sa začínajú zhromažďovať a odlietajú v prvej polovici septembra. V maštaliach a stodolách si robí miskovité hniezda lastovička obyčajná, ktorú poznať podľa dlhého vidlicového chvosta. Vrabec domáci hniezdi v blízkosti ľudských príbytkov. V lete sa živí najmä hmyzom, v zime je často tam, kde má krmivo aj domáca hydina, preto je s ľuďmi „kamarát“ celý rok. Na vrabcov si zas rád zapoľuje v priebehu celého roka, no zvlášť v zime, jastrab alebo krahulec. Častým hosťom záhrad je cez rok aj sýkorka, ktorá v zime hľadá potravu aj blízko ľudských príbytkov. V lesoch možno vidieť ďatľa a žlnu zelenú. Pri cestách do lesných porastov  počuť často škriekať sojku. Kukučku počuť kukať z blízkych lesov, najmä z  Ostražice až vtedy, keď je už pokročilá jar. Ozýva sa, ako hovorí pranostika, do Jána (24. jún).
Známe sú aj ďalšie druhy vtáctva, ktoré sa zdržiavajú a hniezdia v blízkom okolí. Sú to, napríklad,  drozdy, pinky, stehlíky, škorce čierne, straky. V dedine sa najmä v zime objavujú aj hýle. Ľudia si nepamätajú, či v dedine niekedy mal hniezdo bocian biely, hoci na polia priletí po kosbe trávy zbierať obživu. Ľudia sa snažili prilákať ho ku stavbe hniezda na komíne kultúrneho domu, no táto snaha skončila neúspešne.
V povodí potoka si hľadajú miesto na hniezdenie aj kačky divé, ktoré sa v posledných desaťročiach minulého storočia zdržujú okolo riek celú zimu. Z hory pod Ostražicou niekedy do dediny dolieha monotónny zvuk sovy, ktorý akoby dával ľuďom najavo, že aj v noci príroda žije.
V letných mesiacoch vidieť aj niektoré druhy motýľov. Pestovateľom kapusty dokáže narobiť starosti mlynárik kapustný, ktorý sadá na listy kapusty.
Oblasť dediny netrpí množstvom komárov. Nepríjemné sú iba muchy domáce, ovady a pred dažďom malé, dotieravé mušky. Vo večernom šere občas dvorom preletí netopier a v neskorých hodinách teplých večerov počuť cvrlikanie svrčkov.

Chov domácich zvierat - základ živobytia

ZD08 Fauna Oravy patrí do tzv. eurosibírskej oblasti. Rozmanitosť terénov Európy a teda aj Slovenska, v ňom nevynímajúc i našej Oravy, dávala aj v minulosti našim predkom možnosť venovať sa chovu domácich zvierat.
Územie Zemianskej Dediny, podobne ako celej Oravy, bolo predurčené k tomu, aby sa tu darilo chovu hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, ale aj kôz.  V dedine sa chovalo bežne okolo stodvadsať kráv a celkovo vyše dvesto kusov hovädzieho dobytka (kravy, voly a mladý dobytok). Pre gazdovanie a poľné práce sa využívali hlavne voly a kone.
V dedine sa chovali aj husi. Ešte do polovice 20. storočia tu bolo možné vidieť stopäťdesiat až stoosemdesiat kusové kŕdle husí. Chovali sa hlavne kvôli periu. Rozšírený bol tiež chov sliepok. Z ďalších domácich zvierat nemožno zabudnúť na psov a mačky. Zvykom síce nebolo, aby v každom dvore chovali psa, no pes bol dobrým strážcom najmä pre ochranu dvorov pred líškami. Ďalej sa postupne rozšíril, hlavne v nedávnej minulosti, chov králikov. Z oblasti drobných živočíchov treba spomenúť, že v dedine bolo v minulosti rozšírené aj včelárstvo, no v súčasnosti je už takmer na zániku.

Projekty

ministerstvo-tatry-fers.jpg, 34kB ministerstvo-tatry-fers.jpg, 34kB SIEA PL-SK NadaciaAllianz minv AVF MKSR KIA VO2

Partneri

EURES.jpg, 4,8kB   Eures-T.jpg, 9,4kB 3o_media.PNG, 11kB DSiDATA.PNG, 5,3kB AVF KST.jpg, 5,8kB oravaman.jpg, 3,9kB cykloklub.jpg, 4,3kB

 

Adresa: Obec Nižná, Nová doba 506, 027 43 Nižná | Tel.: +421 43 5309 786 | Fax.: +421 43 5381 360 | Email: obec@nizna.sk
Úradné hodiny: Po,Ut:8:00 - 15:00 | St: 8:00 - 17:00 | Št: Nestránkový deň | Pi: 8:00 - 14:00
Denne od 11:00 do 12:00 je obedňajšia prestávka.

IČO: 00314684   DIČ: 2020561752   účet: SK68 0200 0000 0000 1752 6332

Pixel design ©2007 | webmaster | RSS feed | Valid XHTML 1.0 Transitional | Valid CSS! |