55. výročie začiatku činnosti FS ORAVAN a 35. výročie jeho znovuoživenia

   Starí, mladí, sme tu radi“, tak sa volal slávnostný program FS Oravan v DK Nižná, ktorým si presne na Deň študentstva pripomenul 55. výročie začiatku svojej činnosti a 35. výročie jej znovuoživenia. Na programe i spoločenskom večere, ktorý bol pokračovaním slávnostného programu sa zúčastnilo takmer dvesto súčasných i bývalých členov súboru a pozvaných hostí. Slávnostný program bol zložený z dvoch častí. V tej prvej sa predstavili najprv najstarší členovia, ktorí od posledného výročia pred piatimi rokmi účinkujú pod názvom Oravan SENIOR. V ďalších číslach si zatancovali aj príslušníci strednej generácie tanečníkov, ktorí pred nedávnym časom ukončili aktívnu činnosť a zišli sa asi dva mesiace pred výročím, aby si na ňom opäť trochu zatancovali. Tí ukázali, že nebyť pracovných a väčšinou rodičovských povinností, ešte stále by boli platnými členmi kolektívu a okrem občas chýbajúceho dychu im veru nechýba nič. Aj dievčatá, mnohé už aj dvojnásobné mamičky, nemali problém ani so zmestením sa do krojov, ktoré nosili pred nejakým tým rôčkom.

Druhá časť programu patrila súčasnej generácii, ktorá sa predstavila prítomným okrem niektorých starších, či oprášených čísel aj nejakým tým novým, hoci pre mnohých starších členov boli nové všetky.

Po slávnostnom programe nasledoval spoločenský večer, na ktorom sa hralo, spievalo a tancovalo skoro až do bieleho rána. Hudba neprestávala hrať, lebo ak v Rotunde nehrala kapela Orawa, vyhrávali všetci súčasní i predchádzajúci členovia ľudovej hudby, pridali sa hostia a tak hralo chvíľami spolu takmer tridsať muzikantov. Nakoniec to bolo tak, že Orawa hrala v Rotunde a v bistre všetci ostatní. Kto nehral, spieval a tancoval a kto si nezatancoval v slávnostnom programe, vynahradil si to potom.

Zaujímavosťou tohoto výročného stretnutia bol aj vari najstarší žijúci člen súboru, ktorým je pán Rudolf Valek z Oravského Bieleho Potoka. Ako sám priznal, od detstva má rád hudbu a spev a preto kedysi pred takmer päťdesiatimi rokmi rád prijal pozvanie na účinkovanie v Oravane. V okolí bol známy ako dobrý huslista a primáš a v súbore, ale aj mimo neho hrával spolu s ďalšími známymi hudobníkmi z Nižnej (Záhorec, Reguly), Oravského Bieleho Potoka (Kaššák) i Habovky (Vidiečan).

Pán Valek sa na stretnutí hneď priznal jednou zo svojich spomienok. Spomínal, ako šiel s Oravanom hrať do Východnej. Jeho staré husle boli v oprave a tak si požičal iné od známeho, čo si ich priniesol až z Austrálie. Vo Východnej mu ich však ukradli. Doma povedal manželke, že si ich nechal v Nižnej. Keď však o pár dní šli do Terchovej, Milan Chvastek mu povedal, že dolu pri krčme hrajú cigánski muzikanti, nech sa ide pozrieť, či náhodou nemajú jeho husle. Počuli to však jeho synovia, ktorých vzal vtedy so sebou a tí ho doma prezradili. O nejaký týždeň na to mu majiteľ huslí ponúkol, že mu husle predá. „Zaplatil som hneď bez jednania prvú sumu, čo chcel aby som mal pokoj a veru sa ten ani nikdy nedozvedel, že ja som už vtedy huslí nemal“, vraví s úsmevom pán Valek.

Dnes si už len občas zahrá na heligónke, alebo klávesovej harmonike, lebo na husle ho vraj už aj tak „palce nekcú slúchať“. Pri osobnom stretnutí by mu asi málokto uhádol jeho vek. Tento pán plný energie, dobrej mysle a veselých spomienok totiž pred mesiacom prekročil hranicu deväťdesiatich troch rokov. A tak bol pán Valek rukolapným dôkazom pravdivosti názvu nášho slávnostného programu uvedeného aj na začiatku tejto spomienky na naše jubileum.

foto a viac informácií o Oravane na stránke www.fsoravan.sk