• Pracovníci OcÚ
• Poslanci OcZ
• Komisie pri OcZ
• Zemianska Dedina
  • História Zemianskej Dediny
  • Flóra a fauna
  • Kultúra
  • 650. výročie vzniku Zemianskej Dediny
• Tlačivá a dokumenty
  • Všeobecne záväzné nariadenia
  • Tlačivá a formuláre
  • Iné dokumenty
  • Faktúry
  • Zmluvy
  • Objednávky
• Erb a vlajka obce
•      

ZUŠ Nižná na festivale v Maďarsku

... a je to tu. 16. máj 10.00 hodín. Posledné objatia, želania šťastnej cesty, nástup do autobusu a odchádzame. 33 účastníkov 9. Európskeho hudobného festivalu mládeže v Maďarsku sa vydalo na cestu. Cieľovou stanicou folklórnej hudobnej skupiny „Ostrvka“ a tanečnej skupiny „Chrobáci“ zo Základnej umeleckej školy v Nižnej, bude na dva predfestivalové dni družobná hudobná škola a mesto Abony a na ďalšie tri dni hlavné mesto Maďarska - Budapešť.
Pod názvom „ORAVA“ si oba súbory pripravili hodinový program, s ktorým sa predstavia na festivale, v rámci ktorého sa v troch mestách krajiny – Pécsi, Székesfehérváry a Budapešti – predstaví 251 skupín z 24 krajín starého kontinentu. Medzi účastníkmi je aj päť skupín zo Slovenska a medzi nimi aj súbor z Nižnej. Bezmála 4000 mladých ľudí zapálených láskou k hudbe, spevu a tancu bude mať možnosť konfrontovať svoje vystúpenia s vystúpeniami svojich rovesníkov. Jedinečná možnosť na nadviazanie nových kontaktov a priateľstiev.
Po veľmi príjemnej a hladkej ceste, ktorú sme absolvovali s našim šoférom Edom Šiškom, sme o 17.00 hod. Dorazili do cieľa našej cesty – do mesta Abony. Riaditeľ hudobnej školy Lászlo Tóth a naši priatelia z dychového orchestra, ktorý sa okrem iného aj s mažoretkami predstavil v Nižnej minulý rok, nás veľmi srdečne privítali a hneď sme sa odobrali do neďalekého mesta Jászkarajenő, kde sme sa v miestnom kultúrnom dome predstavili na našom prvom koncerte.
Úvod tvorili Tance z Važca. Hudobné čísla sa striedali s tanečnými. Pokračovali sme pozdravom z Oravy, choreografiou „Orava je naj...“ a ďalšími country tancami a steppom. Hudba zahrala piesne zo Žaškova, Hajdúšske tance, Horehronské melódie a viacero piesní, ktorých interpretom bol náš kamarát zo Žaškova Jarko Nemček. Jeho neopakovateľný prejav a hlasový fond veľmi zaujali poslucháčov. Vystúpenie sa veľmi páčilo a aj napriek únave z cesty sme boli aj my s výkonom spokojní. Bola to akási generálka pred ďalším účinkovaním. Po výdatnej večery v jedálni základnej školy sme sa vrátili do Abone, aby sme sa ubytovali.
Je už tradíciou, že naše ubytovania sú rovnaké – karimatky, spacáky a triedy alebo telocvične. Ani teraz tomu nebolo ináč. Naši hostitelia nám zabezpečili ubytovanie v mestskej telocvični, ktorá nám poskytovala dostatočný komfort. Večer bol plný nových zážitkov. Nedalo sa zaspať. Neskoro do noci zneli naše rozhovory.
Ráno po raňajkách sme sa vybrali na obhliadku mesta. 15-tisícové mestečko pôsobí veľmi príjemným dojmom. Navštívili sme hudobnú školu, múzeum a nemohli sme obísť kúpalisko, ktoré sme hneď využili.
O 10.00 hod. sme boli ohlásení u pani starostky Dr. Balogh Edit, ktorá sa veľmi potešila našej návšteve, prijala pani riaditeľku Annu Psotovú v priestoroch mestskej radnice. Po odovzdaní daru nášho pána starostu – replika plte – pani Edit vyjadrila nádej, na vzájomné stretnutie oboch predstaviteľov obcí. Dostali sme pozvanie na miestne folklórne slávnosti 20. augusta. Pozvaniu sme sa veľmi potešili, lebo atmosféra v Aboni bola viac než priateľská a starostlivosť o nás niekedy až neuveriteľná.
Popoludní sme navštívili neďaleké okresné mesto Szolnok na rieke Tisa. Aj tu sme navštívili hudobnú škola, ktorej priestory sa nám veľmi páčili. Všade nás veľmi srdečne vítali a vôbec sme sa necítili ako v cudzom prostredí.
Večer nás opäť čakal koncert na pôde základnej školy v Aboni. Naše vystúpenie bolo ešte lepšie a srdečnejšie ako prvé. Dobrú náladu bolo cítiť pri každom ďalšom čísle programu. V závere sme si zatancovali s divákmi, medzi ktorými nechýbala ani pani starostka. Nadšený potlesk a priania skorého stretnutia ukončili náš pobyt v priateľskej Aboni.
Na druhý deň, hneď po raňajkách, sme vyrazili na cestu do hlavného mesta Maďarska, Budapešti – dejiska festivalu. Nakoľko nám organizátori neoznámili miesto prezentácie a ubytovania, požiadali sme našu tetu Erzsébet Gál, aby šla s nami. Ona bez rozmýšľania súhlasila. Vďaka nej a jej tete Marginéni sme sa dokázali v 2-miliónovej Budapešti zorientovať.
Zaregistrovali sme sa a voľné popoludnie sme využili na návštevu Tropicária – podivného sveta plazov, vtákov ale hlavne žralokov, rají a iných obyvateľov morských hlbín a korálových útesov. Po hodinovej prechádzke kráľovstvom fauny a flóry sme autobusom absolvovali prehliadku Pešti – teda časti hlavného mesta na ľavej strane Dunaja. Neobišli sme Pamätník na Námestí hrdinov, k nemu vedúci bulvár s Národnou operou, Bazilikou sv, Štefana a samozrejme veľkolepú stavbu Parlamentu. No a večer nás čakalo slávnostné otvorenie festivalu na Margitinom ostrove. Bolo úžasné. Začalo maďarskou štátnou hymnou a ukončila ho Óda na radosť L.van Beethovena. V pestrom programe sa vystriedalo množstvo domácich hudobných a tanečných skupín, rôznych žánrov i vekových kategórií.
Na druhý deň sme dopoludnia navštívili pravý breh Dunaja s jeho Hradom, Rybárskou baštou a prechádzkou po uličkách plných obchodov s pamiatkovými predmetmi. Kúpili sme si na pamiatku krojovanú bábiku.
Poobede sme mali prvé vystúpenie v rámci festivalu pred jednou z početných vinných pivníc, ktoré sa ťahajú ďaleko pod kopcami nad mestom. Náš dojem z vystúpenia nebol najlepší, pretože naše vystúpenie nebolo dostatočne pripravené. Nakoniec však všetko dobre dopadlo a naši muzikanti vo vnútri pivnice roztancovali nielen nás ale aj prítomných hostí.
Posledný festivalový deň – nedeľa – sa niesol v atmosfére ďalšieho vystúpenia a očakávania záverečného ceremoniálu celého podujatia. Vystupovali sme pred veľkým nákupným centrom a striedali sme sa s viacerými súbormi. Toto vystúpenie bolo omnoho vydarenejšie než predchádzajúce. Potešilo nás aj to, že sme opäť stretli našich priateľov z Abone, ktorí vystupovali hneď po nás. Spoločne sme sa po skončení odobrali na miesto, kde malo byť ukončenie celého festivalu.
Na nábreží Dunaja sme si pozreli pestrý sprievod vybraných skupín a orchestrov, ich spoločné vystúpenie a nakoniec sme sa rozutekali k pripraveným pódiám, na ktorých prebiehali koncerty rôzneho druhu a typu hudby. Najviac sa nás zišlo na mieste, kde sa prezentovali národné tance. Spolu s maďarskými tanečníkmi sme sa naučili niekoľko prvkov maďarského folklórneho tanca a neskoro večer sme sa unavení vrátili na ubytovanie.
V pondelok po raňajkách sa náš pobyt v Budapešti skončil. Vydali sme sa na spiatočnú cestu domov, plní krásnych zážitkov a vďaky za to, že sme sa mohli takej veľkolepej akcie zúčastniť.