Zemianska dedina

  Vznik Zemianskej Dediny je nerozlučne spojený so staršími dejinami Tvrdošína. Časť jeho chotára dal Ľudovít I. listinou datovanou 12. novembra 1355 Dominikovi a Dionýzovi z Revišného. Išlo o 6 popluží pozemku pri riečke Hodočín a Javorovô. Zároveň ich pozdvihol do spoločnosti a zboru kráľovských zemanov s vojenskou povinnosťou.

Dedina NOBILIUM

Skutočným zakladateľom osady "Dedina Nobilium" a aj rodiny Dedinských bol Dionýzov brat Peter. Roku 1355 kráľ Ľudovít I. udelil Blažejovi, synovi Mikuláša 12 popluží lesa a zeme medzi potokmi Hodočín a Javorovô. Postupne sa tu usádzali aj ďalší členovia zemianskej rodiny z Revišného, konkrétne Ján, zakladateľ vetvy Čutka. V roku 1391 svoj podiel predal bratancom Dionýzovi a Mikulášovi. Všetci sa vtedy písali "de Hotochýn". Mikuláš sa v roku 1422 uvádza ako "Nicolôaus de Hodosin". Jeho syn sa koncom štyridsiatych rokov 15. storočia stal praotcom nových vetiev tejto rodiny, známych pod menami Žuffa, Burian, Kupčo atd. V roku 1550 tu bol jediným vlastníkom Juraj Dedinský. Zaujímal významné funkcie v stoličnej správe. V roku 1557 sa pri introdukcii Fraňa Thurzu do majetku Oravy spomína "Georgius Dedinský de Dedina, sudca zem. stolice."

  Hranice chotára boli stanovené v roku 1612. V ich popise sa uvádzajú nasledovné významné miestne názvy: potok Hodočín, vyklčovaná pôda nazývaná nad Uplazem, potok Kliník, jarok Javorový, jarok Javorov, dolina Javorník, lúka Javorové. Až do roku 1631 rodiny: Revický, Dedinský, Žuffa, Kupčo, Kanderka, Burian, Čutka a Matejec užívali osady Revišné a Zemiansku Dedinu spoločne. V nasledujúcich rokoch sa rozdelili a v Zemianskej Dedine zostali rodiny: Dedinský, Kupčo, Kanderka a Burian. V roku 1778 žilo v Zemianskej Dedine 28 zemianskych rodín a 4 slobodnícke rodiny s celkovým počtom 52 obyvateľov. Podľa ďalších sčítaní v obci žilo: 1785 - 211 obyv.; 1825 - 254 obyv.; 1869 - 221 obyv.; 1870 - 218 obyv.; 1890 - 240 obyv.; 1900 -190 obyv.; 1910-182 obyv.; 1930 - 142 obyv.; 1940 -139 obyvateľov. V polovici minulého storočia sa pri zostavovaní pozemkovej knihy uvádzajú nasledovné chotárne názvy: Hrebeň, Háj, Podjavor, Férová, Čerhelka, Hodočín (uvádzalo sa aj Hldočín), Nadkút, Čertaš, Klin, Ploty, Laz, Rakytia, Bučiny, Smrečiny, Brehy, Tlstem. V roku 1930 bolo v Zemianskej Dedine 35 domov a v roku 1940 39 domov.

Výstavba nového kostola

 Túžba po novom kostole začala vznikať najmä po roku 1968, keď nastalo v spoločnosti isté uvoľnenie. Veď zemiansky kostolík má podľa schématizmu Spišskej diecézy z roku 1992 už 303 rokov. Myšlienka a túžba mať nový kostol sa stávala čoraz naliehavejšou s pribúdajúcim počtom veriacich. Prvé odvážne ohlasy boli skôr pesimistické než optimistické. Túžba po novom kostole však nezhasla. A tak sa obyvatelia Zemianskej Dediny rozhodli konať. V júni roku 1995 pri návšteve Slovenska Svätý Otec na Mariánskej hore v Levoči posvätil medzi inými aj základný kameň filiálky Zemianskej Dediny. V roku 1999 sa sťahovala a pílila väzba a pripravovalo drevo.

  A tak po piatich rokoch, kedy po prvýkrát bola vyslovená myšlienka výstavby nového kostola, sa 10.9.2000 slávnostným požehnaním miesta stavby, ktoré udelil vdp. Ján Farkašovský, začala výstavba. Podľa projektu stavby, ktorý vypracoval Ing. Arch. Jozef Hýravý, sa začali práce. Stavbu začal viesť Ing. Jaroslav Raška, potom Ján Bolibruch. V roku 2000 boli vybetonované základy. V priebehu celého roka 2001 sa na stavbe intenzívne pracovalo. Na začiatku tohto roka sa montovala väzba, murovali steny a na konci roka už bola stavba zastrešená a zasklenená. V roku 2002 sa začali práce v interiéri, ktoré pokračovali celé leto a na jeseň kamenári zaodeli chrám do pevnej skaly.

  Takmer celý rok 2003 sa robili finálne práce. 11.11.2003 sa uskutočnila kolaudácia kostola. Sobota 22.11.2003 sa stala dlho očakávaným dňom vysviacky nového Božieho chrámu. V tento deň po troch rokoch a dvoch mesiacoch pomocný biskup spišskej diecézy Mons. Andrej Imrich posvätil nový chrám zasvätený svätému Joachimovi a svätej Anne. To, po čom túžili mnohé generácie veriacich v Zemianskej Dedine, sa stalo skutočnosťou. Slávnosti sa zúčastnili mnohí duchovní otcovia, bývalí páni kapláni, ako aj príbuzní či farníci z Nižnej. Pre duchovného otca obce Nižná a filiálky Zemianska Dedina to bol krásny darček k jeho 50-tim narodeninám. Na nový kostol sú právom hrdí aj obyvatelia Zemianskej Dediny, kedže väčšinu prác spravili oni. Na výstavbu bolo potrebné aj množstvo finančných prostriedkov, ktoré sa získavali z pravidelných zbierok v dedine, z rozpočtu obce Nižná, ale aj z príspevkov od veriacich z iných farností.